reklama

Ako nevoliť poštou?

Sociálne siete sú plné výziev na voľbu poštou v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Teší ma to. Voľba poštou predstavuje v súčasnosti jediný spôsobo, ktorým môže občan-volič voliť zo zahraničia. Zaujímavé, že diskusia o tom, ako voliť elektronicky, napr. cez internet, zaostáva za výzvami k poštovej voľbe. A to aj napriek tomu, že sme sa naučili cez internet bezpečne nakupovať, realizovať bankové prevody, či zdieľať údaje na sociálnych sieťach. Žiaľ verejná správa zaostáva v kvantite, ale aj kvalite elektronických služieb v porovnaní s inými krajinami, alebo v samotnom porovnaní s domácou súkromnou sférou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Koncom Septembra minulého roku sme spolu s priateľmi, IT Asociáciou Slovenska a pod záštitou vtedajšieho predsedu NR SR zorganizovali prvú konferenciu o elektronických voľbách na Slovensku. Dali sme jej názov eVoting 2011. Našim cieľom bolo začať odbornú a neskôr možno verejnú diskusiu na tému elektronických volieb. Elektronické voľby nemajú nahradiť tie súčasné papierové, ale majú dostať tento kľúčový aspekt demokratického procesu na úroveň modernej informačnej spoločnosti. Veríme, že by tak mohla stúpnuť účasť voličov a možno aj ich záujem o veci verejné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Väčšina z nás organizátorov bola účastníkom, či spíkrom na celom rade konferencií. Rýchlo sme ale zistili, čo to obnáša takú konferenciu zorganizovať: počnúc vyhľadávaním a pozývaním domácich a zahraničných hostí (občas presviedčaním, aby prišli), hľadaním sponzorov, miesta konania, cateringu, pozvánok, menoviek a všetkých možných vecí.

Pre mňa bolo najzaujímavejším pochopenie obsiahlej témy elektronických volieb. Na svete existuje len jedna krajina, kde sú elektronické voľby štandardom na všetkých úrovniach (parlamentné, prezidentské, samospráva). Touto krajinou je Estónsko. Ďalšie čiastočné implementácie sú napr. pre zahraničných Švajčiarov, alebo realizácia pilotného projektu v Nórsku. Elektronické voľby sú štandardom vo viacerých štátoch v USA, alebo Austrálie. Predmetom elektronizácie sú tiež rôzne voľby v akademickej oblasti, či voľby orgánov veľkých korporácií. Okrem krajín vyspelého sveta sa nájdu prvé projekty v Brazílii, na Filipínach, alebo dokonca v Keni, alebo Namíbii. V niektorých krajinách, ako napr. Holandsko, alebo Nemecko boli elektronické voľby predmetom horlivých, ale často málo vecných diskusií a neskôr z nich tieto krajiny žiaľ upustili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre poriadok pojmov: voľby cez internet sú len jedným zo spôsobov elektronickej formy volieb. Iné elektronické spôsoby sú napr. používanie hlasovacích zariadenia vo volebných miestnostiach (často využívané v USA), či rôzne úrovne automatizácie sčítavania hlasov, ako napr. skenovaníe hárkov. Voľby cez internet pokladám v plejáde riešení za "najvyššiu métu". Tento spôsob nevyžaduje prítomnosť voliča vo volebnej miestnosti, ani jeho prítomnosť v krajine, kde je oprávnený voliť. Poskytuje určite vyšší komfort, ako elektronické hlasovacie zariadenia. Voľby cez internet nevyžadujú komplexnú logistiku, akú by vyžadovali hlasovacie zariadenia. V otázke bezpečnosti môže mať niekto výhrady voči internetu, ale ukradnúť a zmanipulovať niekoľko tisícok hlasov v hlasovacom zariadení je rovnako možné, ba dokonca pravdepodobnejšie. SR by potrebovala tisíce veľmi nákladných hlasovacích zariadení (počet volebných okrskov bol naposledy 5929), ktoré by sa vzhľadom na frekvenciu volieb používali len zriedka. Je teda možné pochybovať o ich ekonomike.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak by sme chceli na Slovensku dospieť k najvyššej méte elektronických volieb - voľbám cez internet, bolo by potrebné postupne prekonať celý rad prekážok. Vyberám tie najkľúčovejšie:

1. Legislatíva

Nie som odborník na legislatívu, odporúčam pozrieť si komentár ústavného právnika JUDr. Drgonca na webe konferencie. Popisuje problémy našej ústavy a prípadnej elektornizácie volieb. Na Slovensku máme prezidentské, parlamentné, komunálne a voľby do VÚC. A občas príde aj referendum. Problém by nebol počet volieb, ale skôr nesúlad jednotlivých zákonov, ktoré boli tvorené postupne. Máme väčšinový systém vo voľbách do VÚC a pomerný vo voľbách do NR SR, teda rôzne hlasovacie lístky, rôzne pravidlá pre kampaň nevraviac o ich financovaní a pod. Odstupujúca vláda mala v programe nový volebný kódex. Jeho draft pripravilo ministerstvo vnútra minulý rok. Otázke elektronických volieb sa žiaľ nevenovali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem ústavy, či volebných zákonov, by pravdepodobne museli byť novelizované viaceré ďalšie zákony, ako napr. zákon o elektronickom podpise, či zákon o ochrane osobných údajov.

2. Elektronický podpis

Elekronizácia verejnej správy je na Slovensku v plienkach. V kontexte elektronických volieb je potrebné prioritne vyriešiť elektronické podpisovanie pre široké masy obyvateľstva. Slovensko pozná archaický zaručený elektronický podpis, do ktorého musí občan investovať nemalú sumu, aby sa dostal k certifikátu a zariadeniu pre jeho uloženie. Nakoľko voľby máme raz za pár rokov a verejná správa má len minimálnu agendu pre občana s využitím tohto podpisu, nemôžeme od nikoho očakávať, že obetuje cca. 80 € ročne. Alebo inak: vynaložili by ste 10% priemernej mzdy na to, aby ste išli raz voliť?

Estónsko môže v masovosti elektronického podpisu ísť vzorom pre celý svet. Medzi rokmi 2002 a 2006 prebehla výmena občianskych preukazov. Bolo vydaných viac ako milión kusov, čím bol projekt pre malé Estónsko s 1,35 mil. obyvateľov zavŕšený. Každý občiansky preukaz má čip a na ňom uložený certifikát. Tento je zdarma, ako služba štátu pre občana platiaceho dane, čím vznikla infraštruktúru pre masové elektronické podpisovanie. Estónci týmto tak bez problémov využívajú podpis pri riešení všetkej agendy verejnej správy. Súkromná sféra sa rýchlo prispôsobila. Cez elektronický podpis si ľudia vybavujú bankové prevody, hypotéky, výpožičku kníh v knižnici, skrátka čokoľvek. Dokonca väčšina notebookov, ktoré sa v Estónsku predávajú, sú modely s integrovanou čítačkou kariet.

Ministerstvo vnútra SR tiež plánuje zaviesť nové občianske preukazy. Počas existencie samostatnej Slovenskej republiky je to myslím tretia edícia. Prvá, ale ani druhá edícia, nemala žiadne prvky elektronického podpisovania. V druhej edícii síce podpisuje občan na tablet, ktorý prenesie obraz podpisu na kartičku preukazu, ale to samozrejme nie je elektronický podpis. Rozdiel pre občana medzi prvou a druhou edíciou bol primárne vo veľkosti kartičky. Tretia - pripravovaná - edícia by mala mať konečne čip. Podľa mojich informácií však od štátu certifikát nedostaneme. Vraj sa dá na čip dodatočne umiestniť, ale zase je to o tom, či si ho občan dobrovoľne zakúpi. Chýba tu masovosť a univerzálnosť podobná Estónsku. Možno sa moja generácia dožije štvrtej edície, ktorá nám umožní elektronicky podpisovať.

Alternatívnou k chýbajúcemu masovému elektronickému podpisu by bola široká zhoda súkromnej sféry na univerzálne akceptovateľom systéme (jedna prednáška na konferencii priblížila podpisovanie cez mobilný telefón, ktorý má dnes skoro každý).

3. Imidž a nedôvera

Minulý rok sme zažili sčítanie obyvateľov, domov a bytov. O sčítaní som napísal vlastný blog. Nejednalo sa o voľby, avšak prvýkrát dal štát občanom možnosť masovej elektronickej komunikácie v podobe zasielania sčítacích hárokov elektornicky. Stačilo, aby jeden bloger spochybnil ochranu osobných údajov a celé sčítanie sa stalo fraškou. Nechcem na tomto mieste diskutovať o tom, či mal, alebo nemal bloger pravdu. Nepripravenosť kompetentných úradov, ktoré za veľa peňazí daňových poplatníkov pripravili sčítanie a informačnú kampaň, bola evidentná. Napriek tomu 6,73% sčítacích hárkov bolo odovzdaných elektronicky. To je dobrý začiatok. Prvé voľby cez internet sa v Estónsku konali v roku 2005 a účasť cez internet bola len 1,9% zúčastnených voličov. Vo voľbách v roku 2011 to bolo už 24,3% (!!!).

S nedôverou v bezpečnosť sme sa stretli priamo na konferencii. Jeden zo zástupcov IT brandže vyjadril v panelovej diskusii silné pochybnosti o tom, či je možné bezpečne voliť. Odborne mu v tom kontroval hosť z Nórska a mozog internetových volieb z Estónska. Práve estónci postavili sytém tak, aby bol odbornej verejnosti transparentný. Zdrojový kód je verejne prístupný. Detailné manuály, architektúry atď. sú k dispozícii na stiahnutie. Nie je rozhodujúcou otázkou diskusia o hackeroch, ale o prístupe štátu k elektornickým voľbám s dôrazom na jeho transparentnosť, podrobenie odbornej kontrole, nezávislému bezpečnostnému auditu a dôraz na vyčerpávajúcu verejnú diskusiu. Navyše, ak mi niekto povie, že papierová voľby je bezpečnejšia, tak čo potom znamenajú tie trestné oznámenia za kupovanie hlasov, alebo opakovanie komunálnych volieb v niektorých obciach?

4. Identifikačný paradox

V oblasti informačných technológií je to na dennom poriadku, že je potrebné identifikovať, či má nejaký používateľ prístup k nejakej informácii. Či už sa jedná o mailové konto, VPN zamestnávateľa, účet na sociálnej sieti, alebo banku. Bez jednoznačnej identifikácie nebudú informácie. Naproti tomu musia byť voľby v súlade s ústavou a teda "všeobecné, rovné a priame a vykonané tajným hlasovaním". Voľby cez internet nevylučujú všeobecnosť, rovnosť a priamosť. Problém nastáva s tajnosťou hlasovania. Bolo by doslova protiústavné prihlásiť sa na nejaký portál, zadať meno a heslo a následne pod týmto menom hlasovať. Voľba by nebola tajná. Tu prichádza na rad riešenie podobné obálke. Tí z Vás, ktorí volia poštou, dostanú dve obálky. Jedna obálka slúži na transport tej druhej obálky, do ktorej vložíte hlas. Po prijatí pošty sú obálky oddelené a neporušená obálka s hlasom je vložená do urny. Tento proces je nevyhnnutné elektornizovať, inak nie je možné dodržať zásadu tajnosti.

5. Cena

Voľby cez internet predstavujú náklad pre daňového poplatníka. Prvých niekoľko volieb neprinesie elektronizácia priamu úsporu. Štát bude musieť zabezpečiť aj klasickú voľbu papierom. Možno ušetrí zanedbateľné prostriedky pri voľbe poštou, či pre vydávanie voličských preukazov. Časom bude možné na základe volebných štatistík optimalizovať počty volebných miestnotí, tlač a distribúciu hárkov, urýchliť sčítavanie hlasov a teda prispieť k priamej úspore.

6. Slovenské "špecifiká"

Za súčasných goriloidných pomerov na Slovensku si neviem predstaviť bezproblémovú realizáciu takéhoto projektu. Bezproblémou realizáciou mám ny mysli, že bude existovať podpora naprieč politickým spektrom, bude verejne a odborne dlho diskutovaná a vydiskutovaná, že bude existovať masová dostupnosť nevyhnutných technických prostriedkov (napr. elektronický podpis) a v neposlednom rade, že okolo projektu nebudú kauzy, na ktoré sme žiaľ zvyknutí.

Michal Bróska

Michal Bróska

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Narodený ešte v Československu, vyrastal v Číne, vyštudoval v Nemecku, aktuálne žije na Slovensku, pracuje v IT. Zoznam autorových rubrík:  Staré článkyBlog

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu