Ficove rebríčky

Autor: Michal Bróska | 27.9.2012 o 21:38 | (upravené 27.9.2012 o 22:03) Karma článku: 17,82 | Prečítané:  3129x

Pán premiér zverejnil 25.9. v HN stĺpček s názvom "Zdravý kompromis", v ktorom obhajuje zmeny zákonníka práce. Pokladá za potrebné, aby sme mali na Slovensku "Rovnováhu medzi voľnosťou pre podnikateľov a dobrými pracovnými podmienkami zamestnancov", čo povedie je "k motivovanému pracovnému výkonu a produktivite práce a tým aj ku konkurencieschopnosti firiem (...)". Zákonník práce je asi posledné, čo by ma k pracovnému výkonu motivovalo. V článku ma však zaujalo viac argumentácia, ktorou premiér rozptyľuje obavy z účinkov novely na podnikateľské prostredie. Čitateľa presviedča číslami (bez odkazu na zdroj) o tom, že "Slovensko je podľa štúdie 75 mimovládnych organizácií z celého sveta 33. ekonomicky najslobodnejšou krajinou zo 144 krajín sveta. Poľsko je 48., Česko 58., Maďarsko 64". Teším sa spolu s premiérom z pekného umiestnenia. Menej sa teším z jeho zavádzania.

Kde udělali soudruzi chybu?

Premiérovi odporúčam použiť v týchto prípadoch vlastnú hlavu a nespoliehať sa na poradcov, ktorí prinesú číslo v rebríčku. Je totiž zavádzajúce a nesprávne, ak spomínate ekonomickú slobodu, ako podporný argument v súvislosti so zákonníkom práce. Totiž pre rebríčky ekonomickej slobody má tento parameter obvykle malú relevanciu. Oveľa podstatnejší je v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Rebríčkov existuje viacero. Medzi hlavné patria rebríčky vyhodnocujúce ekonomickú slobodu (známe sú od Heritage Foundation a Fraser Institute). Iná skupina sa venuje analýzam konkurencieschopnosť ekonomiky (napr. World economic forum, Institute for management development).

Rebríčky ekonomickej slobody

Ekonomickou slobodou sa vo všeobecnosti rozumie, dobrovoľná výmena tovarov a služieb, voľný prístup na trh, či ochrana osôb a ich majetku. Index ekonomickej slobody už desať rokov meria The Heritage Foundation (HF). Rebríček vyhodnocuje štyri kľúčové oblasti, na základe ktorých vyhodnotí ekonomickú slobodu, konkrétne a) úroveň právneho štátub) rozsah štátneho aparátuc) regulačné opatreniad) otvorenosť trhu.

Podľa rebríčka ekonomickej slobody HF je Slovensko celkovo na 51. mieste. Predbehla nás Česká republika na 30. mieste (!) a Maďarsko (49). Okrem nich pred nami nájdeme aj Uruguay (29), Botswana (33), Arménsko (39), či Macedónsko (43). Z krajín V4 za nami zaostáva len Poľsko (64). V roku 2011 sme boli na 37. mieste, čo bol len mierny posun o dve priečky oproti 35 roku 2010. V oblasti trhu práce sa štúdia v roku 2011 vyjadruje neutrálne: "Slovakia’s labor regulations are relatively flexible." (Regulácia v oblasti trhu práce je na Slovensku relatívne flexibilná). Pre rok 2012 je vyjadrenie menej optimistické: "The labor market lacks flexibility, resulting in a high unemployment rate of over 10 percent." (Trhu práce chýba flexibilita, ktorá vedie k vysokej miere nezamestnanosti nad 10 percent).

Premiér síce neuviedol zdroj, ale podľa počtu 144 štátov a umiestnenia Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska evidentne čerpal z rebríčka kanadského Fraser institute (FI), ktorý tento rok vydal svoju štúdiu. Pre poriadok uvádzam, že čísla, ktoré premiér použil sa vzťahujú na rok 2010, keďže štúdia vychádza ex-post. Premiérovu voľbu chápem: kumulatívny výsledok 35 lepšie ako 51 od HF, resp. od nižšie uvedených štúdií konkurencieschopnosti. FI ekonomickú slobodu meria podobným spôsobom, ako Heritage foundation. Kĺúčové skupiny, v ktorých sa nachádza spolu 42 parametrov sú a) rozsah vládyb) právny systém a ochrana majetkuc) menad) slobodný obchode) regulácia.

Medzi štyrmi desiatkami parametrov sa nachádza aj regulácia trhu práce. V nej sme konkrétne na 50. mieste, pričom ČR sa umiestnila na 36. mieste, Poľsko na 45. Horšie je na tom Maďarsko na 51. priečke. Na mieste pána premiéra by som teda bol opatrný, lebo naše umiestnenie v otázkach regulácie pracovného trhu nie je dobré. Som presvedčený, že pri najbližšej tvorbe rebríčka, ktorý sa tiež tvorí ex-post uvidíme negatívny dopad na tento parameter.

Za najhoršie pre ekonomickú slobodu - v čom sa unisono zhodujú obe štúdie - pokladám, že Slovensko sa nachádza v šedom priemere v otázke právneho štátu. Pri predstave, koľko z vyše 180 hodnotených krajín v prípade HF možno vôbec nazvať právnym štátom je tento fakt na zaplakanie. Zo všetkých hodnotených kritérií je na tom právny štát najhoršie: "Court decisions can take years, and the business community views corruption as a significant factor in judicial outcomes." (Rozhodovanie súdov môže trvať roky a podľa biznis komunity je korupcia predstavuje kľúčový faktor ovplyvňovania súdnych rozhodnutí). JUDr. Ficovi odporúčam upriamiť svoju pozornosť práve na túto oblasť.

Rebríčky konkurencieschopnosti

Iné rebríčky sa zase týkajú konkurencieschopnosti. Tieto sa zameriavajú na inštitúcie a ich pôsobenie, či politiky a ich vplyv na konkurencieschopnosť ekonomiky štátu.

Asi najznámejší rebríček pripravuje Svetové ekonomické fórum (WEF), ktoré vyhodnocuje ekonomiky 144 štátov sveta. Pre tieto rebríčky je parameter pracovného trhu podstatne dôležitejší, ako pre rebríčky ekonomickej slobody. Na rozdiel od 42 parametrov v prípade štúdie ekonomickej slobody, kde sa 2-3 priamo týkajú zákonníka práce, v prípade konkurencieschopnosti je to jedna oblasť z celkovo jedenástich, ktoré sú predmetom vyhodnocovania. Štúdia okrem iného poukazuje na to, že flexibilita trhu, cena práce a pod. má zásadný vplyv na konkurencieschopnosť.

Aktuálny index WEF vydalo na roky 2012-2013. SR sa v ňom dostala na 71. miesto zo 144 krajín. Teda sme šedý priemer. Naši susedia a krajiny V4 sú na tom podstatne lepšie: Česko (39), Poľsko (41) a Maďarsko (60). Oproti roku 2011 zaznamenala SR pokles o dve miesta. V oblasti trh práce sme na 86. mieste. Naši susedia sú na tom lepšie: Poľsko je na 57., Česko na 75. a Maďarsko 79. mieste.

Týmto rebríčkom tiež nemožno zdieľať nadšenie pána premiéra pre nový zákonník práce, ktorý bude mať na konkurencieschopnosť Slovenska bezpochyby negatívny vply. Stačí pomyslieť na nezmyselný súbeh odstupného a výpovednej lehoty a nákladoch, ktoré toto opatrenie spôsobí pre zamestnávateĺov. Rovnako je na tom  plánované zvýšenie odvodov, daní, minimálnej mzdy a iné rany istoty. Nakoľko SR nemá moc čím konkurovať, predstavuje navyšovanie nákladov na prácu harakiri konkurencieschopnosti.

Napriek uvedenému zavádzaniu nevhodným rebríčkom mám pre tvrdenia R. Fica istú mieru pochopenia: celý život ho platil daňový poplatník, nepodnikal, nepracoval v súkromnej sfére a je vidieť, že má skreslené vnímanie reality. Žiaľ už dlho to patrí k prekliatu našej doby, keď profesionálni politici chcú politickými opatreniami riešiť ekonomické problémy. Tento postup je rovnako účinný, ako púšťanie žilou pri liečbe nachladnutia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?