ad ACTA

Autor: Michal Bróska | 8.4.2012 o 21:21 | (upravené 9.4.2012 o 0:10) Karma článku: 15,22 | Prečítané:  988x

Áno, presne tam patrí "Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu" (ACTA), čo je krycí názov pre...vlastne neviem to presne definovať a preto hneď v perexe odkazujem na dobrý článok českého PC Tuningu, ktorý ľudskou rečou vysvetľuje podstatu dohody. Samotná dohoda je výsledok dlhodobého tlaku filmového a hudobného priemyslu (A/V priemyslu) na volených zástupcov ľudu s cieľom zastaviť skazu zastaralého biznis modelu. A práve tomu modelu sa chcem trochu venovať.

Dohoda ACTA vzniká už roky, zaručujem, že to nie je výsledok posledných mesiacov. Mnohí sa možno pamätáte na Napster, ktorý bol prvým projektom zdieľajúcim hudbu výmenou MP3 súborov medzi koncovými používateľmi. Po jeho spustení v roku 1999 fungoval asi dva roky, teda do momentu, kedy sa A/V priemysel presadil súdnou cestou. Napriek tomu Napster položil začiatok zdieľania súborov, proti ktorému sa A/V priemysl bráni zubami nechtami. Všetky ostanté podobné systémy ako iMesh, Kazaa atď. postupne pozabíjal. Nenapadá ma lepšie pomenovanie. Jediným cieľom bola obhajoba existujúceho biznis modelu, t.j. predaja CD a DVD nosičov s hudbou, ktorú A/V priemysel predával prostredníctvom tradičných distribučných kanálov a mal ju do veľkej miery pod kontrolou.

Písal sa rok 2006, keď švédske úrady vykonali raziu voči stránke Pirate Bay, ktorá hostovala súbory .torrent určené pre zdieľanie obsahu na internete spôsobom peer-to-peer cez protokol BitTorrent. Pirate Bay nedisponovala samotným obsahom, teda filmami, či albumami, ktoré nezdieľala a nemala ich umiestnené na svojich serveroch. Obsah sa nachádzal decentrálne na tisíckach rôznych počítačov koncových používateľov, ktoré obsah medzi sebou zdieľali. Pirate Bay - ako sa nakoniec ukázalo - neporušovala žiadny švédsky zákon. Napriek tomu dostávala tony emailov a listov právnych zástupcov rôznych firiem A/V priemyslu, ktorí sa odvolávali najmä na zákony platné v USA, resp. na medzinárodné dohody o ochrane autorských práv. Pre pobavenie prikladám link na túto vzájomnú komunikáciu.

Pirate Bay nakoniec švédske úrady na nátlak zo zahraničia zatvorili a zhabali servery. To si prosím pozorne prečítajte, napíšem to ešte raz a trochu podrobnejšie: švédska prokuratúra a polícia konala na vnútorný politický nátlak, ktorý bol reakciou na diplomatický nátlak na Švédsko zo strany USA. Teda cudzí štát tlačil na nezávislé orgány iného štátu, aby konali voči vlastným občanom. To sme kde, v nejakej banánovej republike? Je nemysliteľné, že prokuratúra a polícia moderného právneho štátu koná pod tlakom politiky. Pre švédske orgány sa celá akcia neskôr skončila ako blamáž, najmä keď stáli zoči-voči protestujúcim občanom, ktorí si uvedomili, že ich orgány nekonali tak, ako by mali konať v právnom štáte.

Pozrime sa však ešte ďalej do histórie. Spomínam si na začiatok filmu The Aviator, z roku 2004. V hlavných roliach s Leonardo DiCaprio a Cate Blanchett. Film bol biografiou o americkom excentrickom milionárovi Howardovi Hughesovi. Hughes zbožňoval lietadlá, ktoré konštruoval a filmy, ktoré nakrúcal. Jeho najúspešnejší, oskarmi ovenčený film bol Hell's Angels z roku 1930. Ako producent sa vtedy snažil nakrútiť film na vlastnú päsť a narazil na značný odpor filmových štúdií. Vo filme je o tom samostatná pasáž. Film musel nakrútiť bez nich, keďže sa neprispôsobil zabehnutému systému filmových štúdií. Napriek tomu, že sa jednalo o najdrahší film tej doby, investícia sa mu vrátila dvakrát. Pripomínam, že v tom čase návratnosť bola priamo prepojená na návštevnosť kín, keďže domácnosti disponovali maximálne rádioprijímačom.

V sedemdesiatich rokoch prišla káblová televízia. Mali ste vidieť odkrvené ksichty šéfstva A/V priemyslu, ktorí v nej automaticky videli porušovanie autorských práv, vďaka ktorým zarábali. Dnes vieme, že káblová televízia v podobe IPTV predstavuje ďalší predajný kanál A/V obsahu. To isté platilo o videorekordéroch, ktoré sa šírili masovo od polovice sedemdesiatich rokov. A/V priemysel šalel, hrozil, brojil, ale nakoniec začal natáčať filmy na videokazety a masovo ich predávať spotrebiteľom. Vznikol tak paralelný predajný kanál: tradičný predaj kino vstupeniek a k tomu predaj videokaziet. S videokazetami prišlo aj prvé obmedzenie (spomeňte si na rôzne regionálne štandardy ako PAL, NTSC, SECAM a pod.). Neskôr prešiel A/V priemysel na digitálne formáty ako CD pre hudbu a DVD pre film. Pri DVD zaviedol regionalizáciu tak, aby kontroloval distribučné kanály. Ak ste si kúpili DVD v USA, v EU vám ho bežné prehrávače neprehrali. Stalo sa mi to s filmom Pearl Harbor, ktorý vyšiel v USA na DVD v čase, kedy u nás film prichádzal do kín. Ale netrvalo dlho a našlo sa riešenie v podobe prehrávačov pdoporujúcich všetky regióny, či softvéru, ktorý regionalizáciu obišiel. Kládol som si otázku prečo tomu tak je, však tom si DVD legálne kúpil a zaplatil zaň. Prečo ho nemôžem pozerať na DVD prehrávači? Lebo medveď (=A/V priemysel) sa rozhodol kontrolovať distribučný kanál a ty tupec spotrebiteľ plať.

Myslím, že tu niekde treba hľadať motiváciu lobingu za dohody typu ACTA. A/V priemysel žil roky o svojom spokojnom svete plnom hojnosti a kontroly. Jeho svet poznal médiá, ktoré sa buď vôbec nedali, alebo len z ťažkosťami dali kopírovať. Generácia našich otcov kopírovala LP pomocou širokopásmového reproduktoru a mikrofónu, ktorý nahrával napr. na MC. Bolo to dosť nekomfortné, o kvalite nevraviac. A/V priemysel nemal vďaka tomu problém určovať pravidlá hry a ceny. Táto logika dostala prvé trhliny v čase, keď sa možnosť kopírovať rozšírila. Stačilo mať dva videorekordéry, nejaký ten SCART kábel a vznikla slušná kópia filmu. Decká deväťdesiatich rokov, ktoré toto možno čítate, tak pripomínam, že sa jednalo o analógové káble. O veľa analógových káblov. Nič ako HDMI prenášajúce zvuk aj video v jednom neexistovalo. Navyše kopírovanie trvalo rovnako dlho, ako celý film!

Ďalšie trhliny spokojného autizmu A/V priemyslu prišli s rozvojom internetu. Do systému pribudli hráči, ako poskytovatelia internetu, ktorí zabezpečovali online služby pre koncových spotrebiteľov. A/V priemysel tak po prvý raz stratil v tomto distribučnom kanále priamy dosah na spotrebiteľa. Spotrebiteľ mal navyše k dispozícii prakticky neobmedzené globálne zdroje. Ako prvý problém sa javil streaming hudby. Teda obsah, ktorý bol umiestnený na serveri a prehrávaný na počítači koncového spotrebiteľa. Tento spôsob kanibalizoval tradičný predaj hudby na CD-R nosičoch.

Navyše sa v rovnakom čase objavili napaľovačky CD, ktoré dokázali bez straty kvality vyprodukovať identickú kópiu obsahu CD-R. A/V priemysel tak postupne statil možnosť kontroly dodávky obsahu spotrebiteľovi. Menej majetnejší spotrebitelia neboli ochotní vysoliť vtedy zrhuba 700 Sk za CD, keď mali alternatívu za 100-150 Sk v identickej kvalite. Teraz abstrahujem od toho, či to bolo, alebo nebolo legálne. Podstatné je, že cena 100 - 150 Sk / CD bola objektívnou realitou trhu. Tých 700 Sk bola nadiktovaná cena A/V priemyslom. A do tohto prišiel vyššie spomínaný Napster, iMesh, Kazaa...a zvyšok story poznáte sami.

Dohoda ACTA nie je o ochrane autorských práv. Tieto predstavujú akúsi proxy vojnu medzi biznisom postaveným na kontrole cien, monopole, či oligopole a alternatívnou formou za dramaticky nižší peniaz za rovnaký obsah. Možno Julia Roberts, Morgan Freeman, Jim Carrey a iní herci, z ktorých mnohých mám úprimne rád, nebudú dostávať 20 - 30 Mil. USD za film, ale desatinu. Aj z toho sa dá komfortne žiť. Read-only nosiče rozdelené do jednotlivých regiónov sa v budúcnosti nebudú predávať. Filmy nebudú robiť len niektoré vyberané štúdiá, hudbu budú robiť sami hudobníci a ľudia budú hľadať obsah na webe, budú si filmy a hudbu sťahovať. Budú ochotní platiť možno 3 € za film, alebo dajú dobrovoľnú platbu priamo umelcovi podľa kvality. Medzičlánky, ako napr. distribučné spoločnosti, zaniknú a podstatný bude priamy vzťah medzi umelcom a zákazníkom...

Ale asi to tak má byť a právnici, či majitelia A/V firiem môžete trebárs robiť aj stojky, ale nepomôže vám to. Alternatívna distribúcia A/V obsahu je totiž len reakciou na váš anachronický obchodný model. Odporúčam im zamyslieť sa nad sebou a investovať energiu radšej do do zmeny modelu a nie do zmeny správania sa spotrebiteľov. Inak to nesie črty plánovaného hospodárstva.

P.S. Ďakujem J. Gutenbergovi za vynález kníhtlače a za prvé povalenie informačného monopolu!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?