Schröderov Fico, Merkelovej Dzurinda

Autor: Michal Bróska | 11.3.2012 o 17:03 | (upravené 11.3.2012 o 19:24) Karma článku: 11,75 | Prečítané:  860x

V posledných voľbách Fico utrpel víťazstvo, ako povedal vlastnými slovami na povolebnom mítingu v Ružomberku. Tieto voľby vyhral suverénne. Pravicové strany majú kopec času zamyslieť sa nad sebou. Každá jedna, vrátane tej mojej. Nedovolím si predpovedať budúce zloženie vlády. Je však možné, že sa nám tu črtá paralela s rokom 1998, kedy V Nemecku po rokoch vlády kresťanských demokratov (CDU/CSU) Helmuta Kohla preberal žezlo Gerhard Schröder - nádej tamojšej sociálnej demokracie (SPD).

Schröder sa stal kancelárom v roku 1998. Po štyroch volebných obdobiach vlády Helmuta Kohla. Tento bol asi najdlhšie úradujúcim predsedom vlády v demokratickej Európe. Vládol šestnásť rokov, až sa stal doslova opotrebovaným politikom. Nakoniec nemal čo ponúknuť a v jeho CDU to vrelo. Po prehratých voľbách a o rok neskôr aj škandále s prijímaním darov "vlastnou hlavou" mu Angela Merkelová napísala list. Poďakovala sa mu za všekto, čo urobil pre krajinu a stranu a odporučila mu, aby odišiel do dôchodku. Poslúchol ju. Merkelová urobila dobre pre stranu, ale aj pre seba. Zakrátko na to ju zvolili za predsedníčku. Osobne tu vidím paralelu s SDKÚ. Mikuláš Dzurinda mal odstúpiť v roku 2006. Bol by uznávaným a úspešným štátnikom. Škoda, že ani Radičová, ani Žitňanská, ani nikto iný v SDKÚ v sebe nemali kúsok Merkelovej. Teraz ho vyzvala Žitňanská hrubou silou päťnásobku krúžkov. Dzurindov osud je pravdepodobne spečatený.

Schröder bol kancelárom dvakrát. Prvýkrát s pohodlnou väčšinou v rokoch 1998 - 2002. Boli to roky rastu a blahobytu. Prvý úder prišiel asi po dvoch rokoch vlády, kedy síce disponoval väčšinou v Spolkovom sneme, ale v Spolkovej rade pomaly začal strácať pôdu pod nohami. Spolková rada je druhý zákonodárny zbor s nemalými právomocami. Tu CDU vyhrala väčšinu volieb na úrovni štátov a pomaly začala zapĺňať Spolkovú radu. Vo voľbách v roku 2002 nominoval jeho súper CDU/CSU na post kancelára ambiciózneho bavorského premiéra Edmunda Stoibera. Merkelová sa na čelo kandidátky nehnala. Nechala svojho potenciálneho súpera Stoibera, aby si to vyžral. CDU/CSU sa v roku 2002 na čele so Stoiberom nepresadila. Schröder v Septembri 2002 voľby opätovne vyhral. Ako každý sociálny demokrat sľúbil istoty. A prácu. A dôchodky. Aby si poistil výsledok, na záver kampane plytko antiamericky vystúpil proti prezidentovi Bushovi. A to aj napriek gentlemanskej dohode s americkým prezidentom, že nezneužije jeho osobu a antiamerické nálady v kampani. Schröder neváhal obetovať desiatky rokov budované partnerstvo s USA.

V rokoch druhej Schröderovej vlády som žil v Nemecku. V deň vyhlásenia výsledkov volieb, som upaľoval po diaľnici s pár kuframi a malým Peugeotom do Mníchova. Tam som zažil som celé obdobie Schröderovej vlády. Bola poznačená hospodárskym poklesom, obrovskými deficitmi štátneho rozpočtu, vysokou nezamestnanosťou. Z Bruselu prišla viackrát výzva na dodržiavanie paktu stability. Veľa firiem prepúšťalo, bojovali so silnými odbormi, presúvali pracovné miesta do zahraničia, bolo veľa demonštrácií, na miestnej úrovni sa tu a tam presadzovali extrémistické strany. Schröder počas druhej vlády musel presadzovať kroky, za ktoré by sa nehanbila ani jeho pravicová opozícia. Reforma dôchodkového systému (viac pilierov), reforma podpory v nezamestnanosti (skrátenie doby poberania dávok), predĺženie veku odchodu do dôchodku a ďalšie.

Schröder začal mať problémy s disciplínou vo vlastnej strane, ktorá sa rozpoltila na reformú a tvrdo ľavicovú časť. Schröderov bývalý kolega a bývalý predseda SPD Oskar Lafointaine si založil ultraľavicovú stranu Die Linke, ktorá brala SPD percentá a neskôr sa dostala do Spolkového snemu. Aby nebolo všetkému dosť, Schröder stratil v roku 2005 po prehratých voľbách v Severnom Porýní-Vestfálsku väčšinu aj v Spolkovej rade. Dal teda hlasovať o dôvere a štátnicky ukončil svoje pôsobenie.

Realita dohnala nemeckých súdruhov ďaleko od vysnívaného stavu neobmedzených istôt a rozhadzovania cudzích peňazí. Je pravdepodobné, že aj Roberta Fica s jeho pohodlnou parlamentnou väčšinou doženie realita do stavu, kedy už nebude koho zdaňovať a čo prerozdeľovať. Pravicové strany by sa na tento okamih mali pripraviť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?