Milión rovná sa tridsaťtritisíc

Autor: Michal Bróska | 21.12.2011 o 20:59 | (upravené 23.12.2011 o 9:10) Karma článku: 8,65 | Prečítané:  954x

Zvolebnieva sa a strany pomaly prichádzajú s volebnými programami. Tu a tam príde politické vyhlásenie - predzvesť toho, čo v programoch strán nájdeme. Ako daňového poplatníka ma zaujali hneď dva návrhy. Ten z programu Smer-SD o zavedení tzv. milionárskej dane pre príjmy vo výške 33.000 Eur. Neprekvapuje ma to. Len by som preferoval iný názov, lebo tridsaťtritisíc nie je milión, skôr sa to podobá na plácu šikovného a vzdelaného človeka. Ostal som ale zaskočený komentárom v Hospodárskych novinách, kde pán Marcinčin (KDH) vyhlásil koniec doktríny rovnej dane.

Škoda, že volič má krátku pamäť. Pred voľbami v roku 2006 - vtedy ešte rád-by-bol-premiér-Fico - kričal na všetky strany, že zruší rovnú daň. Je vraj nesociálna, nerovná, zvýhodňuje majetných a pod. Výsledok po Ficovej vláde ostal nemastný-neslaný. Zaviedol akúsi zmenu, ktorá postihuje ľudí zarábajúcich cca. 600 tis. bývalých slovenských korún. Pekný zásah do strednej vrstvy. Okrem ďalších drobných pseudosociálnych manipulácií s DPH sa v daňovom systéme nič dramatické neudialo a Fico svoj sľub našťastie nesplnil.

Viac ma však udivuje KDH. Hnutie rovnú daň podporilo pri jej zavádzaní v roku 2003/2004. Možno si niekto pamätáte, ako pred voľbami v roku 2002 KDH bezmála súťažilo s Kaníkovou Demokratickou stranou o to, koho daň bude rovnejšia. Myslím, že KDH vtedy navrhovalo 15% sadzbu. Koncom novembra t.r. sa člen KDH pán Abrhan o rovnej dani vyjadril ako o výhode pre Slovensko. Začiatkom decembra pán Marcinčin rovnú daň odmietol. Asi v KDH nemajú jasno, čo chcú. Prispôsobia sa.

Keďže podľa Smer-SD sú milionármi tí, ktorí zarábajú tridsaťtritisíc Eur, je zrejmé, že si namieril do väčšinou vzdelaných ľudí, ktorí robia od skorého rána do večera, majú vysokú zodpovednosť, možno veľa cestujú, asi platia hypotéky, majú rodiny a ďalšie záväzky. Ako vraví jedno príslovie: "Na kone, ktoré dobre ťahajú, sa veľa nakladá."

Sociálnym inžinierom v Smer-SD pripomínam, že aj dnes, pri akože nesociálnej rovnej dani, daňovník s ročným príjmom 10.000 € platí necelých 900 € daní a lepšie zarábajúci daňovník zaplatí cca. 5.400 € z príjmu 33.000 €. Súčasný daňový systém totiž pozná pojem nezdaniteľného minima, ktorý bol nastavený, aby chránil menej zarábajúceho daňovníka. Náš lepšie zarábajúci daňovník zaplatí oveľa vyššiu daň pri súčasnom systéme. Pravdou je, že lepšie zarábajúcemu ostane viac peňazí. Ale tvrdím, že si ich zaslúži, lebo sa vedel vďaka svojim individuálnym schopnostiam lepšie zamestnať. Je správne podporovať priemerných a podpriemerných na úkor schopných? Pokladám to za nebezpečné rovnostárstvo, s ktorým má naša krajina bohaté skúsenosti.

Pracoval som viac ako šesť rokov v Nemecku, ktoré má pomerne vysoké daňové zaťažanie. Viem si živo predstaviť, čo by znamenalo potenciálne zrušenie rovnej dane a skúsim to aspoň takto priblížiť. V Nemecku bol v tom čase systém postavený na daňových pásmach siahajúcich od 15% do 45%. Ak zarábate málo, ste v nízkej sadzbe. Naopak, ak zarábate viac, platíte citeľne viac, ako je tomu v prípade našej rovnej dane. K tomu sa v Nemecku pripočítavala „prirážka solidarity“ (Solidaritätszuschlag). Jedná sa o "dočasne-trvalú" federálnu daň určenú na pokrývanie nákladov spojených s prebratím zbankrotovanej NDR. Musím pritom vždy myslieť na Pelíškovské "kde udělali soudruzi z NDR chybu?". Na ročnej báze som si monitoroval pomer daní, odvodov a čistého príjmu (viď obrázok).

Pre úplnosť dodávam, že diagram zohľadňuje len pomer hrubej a čistej mzdy. Nie je v ňom znázornená odvodová časť zamestnávateľa. Pomer odvodov zamestnávateľa je na Slovensku vyšší, čo je predmetom kritiky nášho nereformovaného odvodového systému. V Nemecku sú odvody zamestnanca a zamestnávateľa spravidla v pomere 50:50, čo samozrejme znižuje čistú mzdu.

Do jesene roku 2006 som si z pohľadu daňovo-odvodového zaťaženia doslova užíval štatút pracujúceho študenta. Napriek očividným výhodám som nepraktizoval nadsluhovanie v univerzitných laviciach, čo bolo v tom čase v Nemecku viac pravidlom, ako výnimkou. Štát sa nadsluhovanie snažil všemožne obmedzovať, čo viedlo napr. k čiastočnému spoplatneniu štúdia.

Po ukončení štúdia som začal pracovať na plný úväzok. Odvtedy sa začali dane (a odvody) naplno prejavovať, nakoľko som sa posunul do vyššieho daňového pásma. V rokoch 2007 a 2008 som odvádzal 48% daní a odvodov (v pomere k hrubému príjmu) na financovanie všakovakých potrieb nemeckého sociálneho štátu. Pre rok 2008 a všetky nasledujúce vynašli tamojší sociálni inžinieri zdravotný fond (Gesundheitsfond). Zjednotili tak výšku odvodov do všetkých zdravotných poisťovní. Okrem obmedzenia konkurencie medzi poisťovňami sa týmto zásahom znížil čistý príjem a to aj napriek nárastu v hrubej mzde, ktorú mi vtedy doprial zamestnávateľ. Od roku 2009 pracujem na Slovensku, kde máme rovnú daň. Rozdiel netreba myslím komentovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?