Sčítanie ľudu: potupa eGovernmentu

Autor: Michal Bróska | 6.3.2011 o 20:16 | (upravené 16.5.2011 o 7:54) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  299x

Možno si niektorí z Vás pamätajú „akciu Sioux“, ktorá prebehla na Slovensku pred desiatimi rokmi. V roku 2001 sa konalo prvé sčítanie ľudu v ére samostatnosti Slovenska. Bola to veľká mnohomiliónová akcia štátnych orgánov na čele so Štatistickým úradom SR (ŠÚ). Presné náklady nepoznám, ale asi budú blízke nákladom na voľby. Na internete a cez emaily sa vtedy šírila výzvy proti sčítaniu ľudí. Ak si správne pamätám, asi dvadsaťtisíc z nich si na protest uviedlo do sčítacích hárkov národnosť spomínaného indiánskeho kmeňa. Argumentácia aktivistov bola prevažne postavená na ochrane súkromia. V roku 2001 prebiehalo sčítanie klasickým spôsobom cez papierové sčítacie hárky, ktoré do domácností distribuoval sčítací komisár a v prípade potreby pomáhal s ich vypĺňaním. Pred desiatimi rokmi som sa zo sčítania vyvliekol s tým, že štát si to o mne môže zistiť z vlastných zdrojov. Pamätám si, že som týmto nápadom mierne pobúril mojich rodičov, ktorý sú vďaka bývalému režimu poslušnejší voči vrchnosti. Tuším, že hárky vyplnili za mňa, aby náhodou nebolo zle-nedobre.

Na úvod chcem povedať, že sčítanie apriori neodmietam. Na jeho výstupe sú údaje, ktoré by mali pomáhať rôznym inštitúciám verejnej správy v rozhodovaní. Zo sčítania vedia štatisti vydolovať kopec zaujímavých a pomerne presných údajov. Čo však na sčítaní odmietam je A) rozsah požadovaných údajov a B) spôsob ich získavania.

 

Najprv k tomu spôsobu získavania údajov: desať rokov po prvom sčítaní sme sa z môjho pohľadu technologicky neposunuli ani o kúsok ďalej. ŠÚ síce hrdo tvrdí, že údaje je možné odovzdávať elektronickou formou, ale v preklade to znamená, že občan online odovzdá tie isté informácie, ktorý by inak vyplnil na papieri. Optimalizácia samotného procesu je teda blízka nule.

 

Poďme k rozsahu požadovaných údajov. V rámci procesu sčítavania ŠÚ zisťuje celkom 52 údajov rozdelených do troch množín:

a) 24 údajov o obyvateľoch (dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, národnosť atď.)

b) 16 údaje o bytoch (forma vlastníctva, rozloha, vybavenie atď.)

c) 12 Údaje za domy (obývanosť, tepelná izolácia atď.)

 

Jednotlivé údaje som si postupne prešiel a rozdelil ich do dvoch skupín, pričom 24 údajov som osobne pokladal za nezmyselné. Ako príklady uvádzam údaje o vzťahoch medzi členmi domácnosti, výbave bytu, obývanosti domu, polohe bytu v dome, či materiáli použitom pre nosnú konštrukciu. Chcel by som vedieť, čo týmito informáciami štát sleduje? Plánovanie päťročnice? Budeme stavať betónové domy a nie tehlové, lebo tých máme už viac než dosť!?

 

Dobre, ale srandy o päťročniciach bokom: zvyšných 28 údajov je podľa mňa v súčasnosti štátu k dispozícii vo viacerých registroch. Myslím, že by sa na tento účel dali použiť:

a) Matriky (Narodenia, úmrtia, svadby)

b) Evidencia obyvateľstva (trvalý / prechodný pobyt)

c) Kataster nehnuteľností (údaje o počtoch bytov, rozlohách a pod.)

d) Databázy škôl a univerzít (počty absolventov, ukončené vzdelanie a pod.)

e) Sociálna poisťovňa (evidencia zamestnancov a zamestnávateľov, poberateľov rôznych sociálnych dávok)

f) Daňové úrady (ekonomická situácia jedinca)

g) Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (napr. evidencia nezamestnaných)

h) Zdravotné poisťovne

i) Policajná evidencia

j) Súkromný sektor (napr. štatistika pripojenia na internet, či počty pevných liniek a mobilných telefónov)

k) Informácií od obcí (napr. otázky smerujúce k vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúre)

l) a možno ďalšie, ktoré nepoznám

 

Len pre zaujímavosť, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 763/2008, na základe ktorého je prijatý zákon NR SR č. 263/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, počíta s nasledovnými spôsobmi zbierania údajov:

a) tradičnom sčítaní;

b) sčítaní založenom na registroch;

c) kombinácii tradičného sčítania a výberového zisťovania;

d) kombinácii sčítania založeného na registroch a výberového zisťovania;

e) kombinácii sčítania založeného na registroch a tradičného sčítania;

f) kombinácii sčítania založeného na registroch, výberového zisťovania a tradičného sčítania a

g) vhodnom zisťovaní so striedavými výbermi (rotačné sčítanie)

 

Ako vidíme, na Slovensku sme si vybrali možnosť A), pričom ostatné možnosti, napr. také D), by mohli byť nákladovo efektívnejšie. Samotné získavanie údajov je teda dobe akýmsi „výsluchom“ občana, v ktorom chce štát poznať údaje, ktoré má už na nejakom mieste uložené. Žiaľ ani v roku 2011 nie je schopný dať si ich dokopy a túto povinnosť silou-mocou prenesie na občana. Je to smutné a zahanbujúce zároveň. Potvrdzuje to aj nedávny článok v HN o úrovni slovenského eGovernmentu http://hnonline.sk/ekonomika/c1-50559880-v-elektronickom-uradovani-sa-slovaci-prepadli.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?